blog

Aktuality a články z oblasti drogovej politiky

Droga je prírodná alebo syntetická látka, ktorá môže vyvolávať zmenený stav vedomia, nálady, tlmiť a  stimulovať psychické a telesné funkcie, vyvolať mimoriadne psychické zážitky alebo ovplyvňovať prežívanie situácií a celkovej životnej reality. V určitých prípadoch, najmä pri opakovanom užívaní, môže vyvolať aj závislosť (Nociar, 2009).

Minařík a Kmoch (in Kalina et al., 2015) definujú drogu ako látku, ktorá má tieto vlastnosti:

Psychotropný efekt – modifikuje naše prežívanie, mení to ako sa na svet a samých seba pozeráme a ako prežívame. Potenciál závislosti – dlhodobé, pravidelné užívanie môže vyvolať závislosť a viesť k strate kontroly nad užívaním danej látky.

Ja drogu definujem ako akúkoľvek molekulu, látku – ktorá po dopravení do organizmu a pri interakcii s nervovou sústavou mení fyzický, či psychický stav a prežívanie a správanie organizmu.

Akútnu intoxikáciu môžeme rozdeliť na predávkovanie, ktoré je krajnou podobou intoxikácie. Ide prakticky o akékoľvek hlboké efekty látky, na ktoré užívateľ nie je zvyknutý, či pripravený. O Intoxikácii hovoríme, pri širokej škále stavov od každého užitia látky, ktorá spôsobí u človeka zaznamenateľný fyzický či psychický efekt, až po ťažké predávkovania (Kalina et al., 2015).

acid intoxication

Tu je napríklad vierohodná simulácia optickej zložky intoxikácie psychedelikami.

Akútna intoxikácia je podľa MKCH - 10: Stav, ktorý vzniká po podaní psychoaktívnej látky s následnou poruchou úrovne vedomia, poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a odpovedí. Poruchy priamo súvisia s akútnymi farmakologickými účinkami látky a odznievajú po určitom čase s úplným zotavením okrem prípadov, v ktorých nastalo poškodenie tkaniva alebo iné komplikácie.

Avšak považujem za potrebné dodať, že porucha má negatívne konotácie (asociatívne vyvolávané obsahy vo vedomí s emočným zafarbením) ktoré implikujú patologické prežívanie. Napríklad pri akútnej intoxikácii pohárom vína, pri nízkej tolerancii má jedinec skôr dočasne  zmenené prežívanie a úrovne vedomia, poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a odpovedí, než ich poruchu. Táto zmena  môže byť pochopiteľne pre funkcie ochromujúca alebo nabudzujúca. Navyše niektoré endogénne (látky vytvorené našim telom) hormóny a neurotransmitery môžu v človeku vyvolať veľmi podobné až identické prežívanie ako pri “poruche” počas akútnej intoxikácie drog aj… bez intoxikácie (zamilovanosť, športový výkon, sex, bitka,...).

suitcase

Opis akútnej intoxikácie

Významný francúzky básnik, predstaviteľ modery: Charles Piere Baudelaire, ktorý s ďalšími spisovateľmi (Honoré de Balzac, Victor Hugo, Alexander Dumas, Gustav Flaubert,..) v Páriži na sebe skúšali intoxikáciu hašišom (druh konopného produktu s psychoaktívnym THC), spísal akútnu intoxikáciu veľmi výstižne, pričom akcentoval dôraz na prvky osobnosti konzumenta a prostredie v ktorom sa nachádza, čím predčil dnes dôležitý a užitočný koncept set and setting

Náš preklad z češtiny:

Opilosť (intoxikácia) po celú dobu svojho trvania bude jediným nesmiernym snom a za to možno ďakovať intenzite farieb a prudkej chápavosti. Ale aj tak si podrží prežitok... zvláštnu farbu samotného jedinca. Človek totiž neunikne osudným putám svojej telesnej a duševnej letory: hašiš bude pre jeho obvyklé dojmy a myšlienky zväčšujúcim zrkadlom, ale len zrkadlom“ (Baudelaire in Miovský et al., 2008)

„... a tu už začínajú halucinácie. Predmety okolo pomaly a pozvolne naberajú podivných podôb; znetvorujú sa a pretvárajú sa, až nakoniec vstupujú do vašej bytosti, alebo... skôr vy vstupujete do nich. Potom sa dostavia dvojzmysly, omyly a transpozície predstáv. Zvuky sa obliekajú do farieb a farby obsahujú hudbu. Hudobné noty sú čísla a vy riešite hrôzostrašnou rýchlosťou nesmierne zložité aritmetické úlohy, ako sa hudba odvíja vo vašich ušiach.... Dajme tomu, že sedíte a fajčíte. Vaša pozornosť zastane pomerne dlhšie u modravých obláčikov, ktoré vystupujú z vašej fajky. Následkom zvláštneho dvojzmyslu, akéhosi prehodenia alebo zámeny pojmov, budete mať pocit, že sa vyparujete vy, a prisúdite svojej fajočke (cítite, že ste v nej schúlený a zabalený ako tabačik) podivnú schopnosť.... že fajočka fajčí vás.“ Nasleduje výbuch smiechu spojený s príjemným prežívaním. (Baudelaire in Miovský et al., 2008)

Nasledujúce video zachytáva pomerne autentickým spôsobom intoxikáciu Ayahuascou   -  video

 

Rozdelenie drog

Minařík a Kmoch (in Kalina et al., 2015) ďalej navrhujú jednoduché rozdelenie drog podľa hlavných účinkov na psychiku:

  1. Tlmivé látky (narkotiká) spomaľujú psychomotorické tempo. Malé dávky ukľudňujú, vyššie navodzujú spánok, kómu až zástavu životných funkcií.
  2. Psychomotorická stimulancia odstráni u človeka únavu, urýchli myšlienkové tempo a aktivuje motoriku.
  3. Halucinogény / Psychedeliká vyvolávajú zmeny vnímania od obyčajného zostrenia až po stavy podobné schizofrénii.

V prípade akýchkoľvek problémov s drogami neváhajte kontaktovať nášho psychológa

Použitá literatúra:

KALINA, K. et al., (2015). Klinická adiktologie (Vyd. 1.). Praha: Grada Publishing a. s.

MIOVSKÝ, M. et al.(2008). Konopí a konopné drogy: adiktologické kompendium. Praha: Grada.

NOCIAR, A. (2009). Drogové závislosti (skriptá). Bratislava, VŠZaSP Sv. Alžbety, 2009, s. 123

Citované z:

LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.

 

14. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič

AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič