blog

Aktuality a články z oblasti drogovej politiky

Kultúrne aspekty zmien vedomia

Ľudia od pradávna obohacovali svoju stravu o látky rastlinné či živočíšne, ktoré mali za účinok povzbudenie, uvoľnenie, navodenie spánku, alebo udržanie bdelého vedomia, či zostreného vnímania. Taktiež pri rôznych spoločenských udalostiach, pri rôznych rituáloch dochádzalo k látkovej (odvary napr. ayahuascy, či pojedaniu hríbov, korienkov, etc...) i nelátkovej (tranzy vyvolané bubnovaním, meditáciou, intenzívnou zmenou dýchania, etc...) zmene vedomia s cieľom navodenia intenzívneho prežitku, ktorý mal v určitej miere a určitým spôsobom obohatiť jednotlivca, či skupinu ľudí, ktorá sa rituálu zúčastnila.

Mircea Eliade spojoval šamanizmus okrem iného so stavmi zmeneného vedomia a so schopnosťou tieto stavy zvládať a využívať. Nejde iba o samotný fakt, že táto sociálna rola v rámci určitého spoločenstva a kultúry aktívne prostredníctvom psychoaktívnych látok menila  vedomie svoje a svojej komunity, ale ide i o dopad tejto sociálnej roly na komunitu. Šaman ako prirodzená autorita mal vplyv na spoločenské normy, vzťahy a riešenie často existenčných problémov svojich komunít – to pochopiteľne vyvracia zaužitú predstavu a postoj, že uživateľ psychoaktívnych látok musí byť instantne labilnou, nekompetentnou a psychicky narušenou osobou, ktorá je neschopná samostatného, zodpovedného a kreatívneho fungovania (Miovský et al., 2008).

iniciacia shamanov

Dôležitým prvkom bolo vyvolávanie zmien vedomia a užívanie psychoaktívnych látok pod súborom istých pravidiel a noriem viazaných na rituálny kultúrno-historický kontext. Tieto pravidlá a normy mali za úlohu chrániť komunitu pred negatívnymi dôsledkami a dopadmi, ktoré mohli potenciálne vyplynúť z užívania týchto psychoaktívnych látok (Miovský et al., 2008).

Vo vzorke 100 šamanov z Malajzie sa preukázalo, že nikto z týchto skúmaných osôb netrpel psychickou poruchou. Naopak jednalo sa o ľudí s veľmi vysoko rozvinutou schopnosťou integrity osobnosti a vôle, ktorí vedome prijali náročnú sociálnu rolu liečiteľa. Šaman je mnohými štúdiami prirovnávaný k skutočnému liečiteľovi s evidentným hlbokým psychoterapeutickým podtextom (Hoppál in Nicholson, 1994).

Nicholson a Shirley (1994) tvrdia, že jedným z dôvodov, prečo práve psychoaktívne látky zostávali dlhú dobu mnohými etnológmi a antropológmi nepovšimnuté, je skutočnosť, že drvivá väčšina z nich nepodstúpila iniciáciu, respektíve intoxikáciu týmito látkami a nemohli byť teda schopní plne oceniť a doceniť význam a vplyv interakcie medzi týmito prežitkami, ktoré látky vyvolajú a šamanskými rituálmi a kultúry daného spoločenstva.

Iniciácie prostredníctvom psychoaktívnych látok v sakrálnom kontexte

Z antropologického pohľadu boli pre prírodné národy veľmi dôležité iniciačné procesy. Pri iniciáciach mladých šamanov ako učedníkov – budúcich prirodzených autorít v oblasti fyzického, psychického, sociálneho a spirituálneho zdravia – nachádzali psychoaktívne látky široké potenciálne uplatnenie.

shaman

Počas iniciácie je mladý iniciant/ka podrobený absolútne novým dramatickým, intenzívnym, paradoxným a pre bežného člena spoločenstva často celkom nespracovateľným prežitkom a situáciam. Podstatou je rozbiť adeptove zautomatizované vzorce správania, postoje, vzorce hodnotenia vecí, situácií a hodnotení seba. Cieľ je dostať adepta až na pokraj zhrútenia, počas ktorého pochybuje o absolútne všetkých zaužívaných konceptoch. O sebe, o komunite, o prostredí, o metafyzike, o existencii ako takej. Želaný je rozpad ega, resp. ego smrť, absolútna depersonalizácia a derealizácia prostredníctvom intoxikácie halucinogénnymi alkaloidmi a psychedelikami. V tomto extrémne náročnom a dramatickom prežitku totálnej vnútornej roztrieštenosti a straty Ega ako takého, budúci šaman symbolicky prežíva smrť starého Ja – dokonca je možné počas užitia psychedelík znovuprežiť v regrese vlastný pôrod (Grof, 2000).

Intoxikáciou indukovaný dramatický prežitok symbolickej smrti (rozpad ega, depersonalizácie, absolútne disociácie) má za cieľ reštartovať, znovuzrodiť jedinca - avšak nie do pôvodnej podoby. Tento prežitok iniciačného rituálu má priniesť jedincovi trvalú schopnosť hľadať a nachádzať netradičné súvislosti, integrovať doposiaľ neintegrované – iniciant zažije funkciu svojho vedomia na doposiaľ nepredstaviteľnej a ťažko verbalizovateľnej úrovni, ktorú často prírodné národy prisudzovali rôznym božstvám s prírodným kontextom. Kontrast takto nadobudnutého zmeneného stavu vedomia s bežným racionálnym fungovaním vedomia umožňuje pochopiť niektoré funkcie z iných uhlov pohľadu, dimenzií.

Napríklad sibírskí šamani toto symbolické znovuzrodenie a zasvätenie do hlbokých kútov psyché individuálnej a psyché kolektívnej dosahovali prostredníctvom tranzu, do ktorého sa dostávali okrem nelátkových spôsobov (bubnovanie, spevy, tance,...) i požívaním halucinogénnych / psychedelických muchotrávok. V podstate teda iniciácia začína koncom – deštrukciou svojej mentálnej štruktúry a reštruktualizáciou novej počas extrémne silného prežívania počas intoxikácie psychedelikami. Následná veľmi dôležitá integrácia prežitku so skúseným šamanom, resp. uživateľom psychedelík v komunite vedie k reštruktualizácii odautomatizovaného a k učeniu a upevňovaniu novonadobudnutých vhľadov a k pestovaniu mentálnej predstavivosti, ktorá sa intenzitou vyrovná vnemom (Miovský, 1996; Schmidt in Miovský et al., 2008).

Na tento článok naväzuje Akútna intoxikácia

Použitá literatúra:

GROF S. (2000). Psychology of the Future. State University of New York, N. Y., 2000
HOPPÁL M. (1994). Šamanismus – archaický nebo současný náboženský systém. In: Nicholson Sh, ed. Šamanismus I. Bratislava: CAD Press, 1994; s. 75–93.
MIOVSKÝ, M. et al.(2008). Konopí a konopné drogy: adiktologické kompendium. Praha: Grada.
MIOVSKÝ M. (1996). LSD a jiné halucinogeny. Boskovice: Albert, 1996; s. 22–23.

Citované z:

LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.

12. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič

AUTOR: RE/set