blog

Aktuality a články z oblasti drogovej politiky

Rozdelenie drog podľa škodlivosti

V roku 2010 prestížny vedecký časopis The Lancet uverejnil výskum profesora Davida J. Nutta, ktorý okrem pôsobenia na London Imperial College pôsobí aj ako expert a poradca v Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA). V tomto výskume profesor Nutt s kolegami zoradil 20 drog podľa 16 kritérií: 9 bolo z kategórie ako konkrétna droga škodí samotnému uživateľovi a zvyšných 7 kritérií hovorilo ako užívanie drogy pôsobí na okolie daného jednotlivca a na spoločnosť ako takú.

Medzi kritéria patrili také oblasti ako konkrétny potenciál látky usmrtniť človeka pri predávkovaní, špecifické poškodenia orgánov, miera závislosti, ktorú môže látka vyvolať, prípadné oslabenie mentálnych schopností. Potenciál straty práce, hodnôt, peňazí, vzťahov, rodiny, zranenia. Na druhej strane šlo o kritéria z oblastí ako: nárast kriminality v spoločnosti v dôsledku danej drogy, enviromentálne poškodenie (odpadky, ihly na sídliskách), ekonomické straty (čierny trh), dopad na komunitu ako takú.

Vedci sa dopracovali k nasledovným prehľadným grafom:

Nutt11

 

Nutt1

Výsledky naznačujú, že alkohol patrí medzi najdeštruktívnejšie substancie a psychedeliká naopak, medzi najmenej deštruktívne pre uživatela a najmenej deštruktívne pre jeho okoliea (Nutt et al., 2010).

Iróniou je aj navýšená prevalencia užívania, respektívne zneužívania legálne predpisovaných stimulantov, antidepresantov, a tabletiek opioid pain releavers. Tieto legálne látky sú zodpovedné za viac úmrtí, suicídií, vybudovaní závislostí a zničení vzťahov, než ilegálne drogy dokopy! (Parker & Anthony, 2015; Warner & Makuc, 2009; Zullig et al., 2015).

Skupiny nelegálnych a kontrolovaných drog definuje Jednotný dohovor OSN o omamných látkach (1961) a Konvencia OSN o psychotropných látkach (1971).

Podľa štatistík World Health Organisation z roku 2012 hral alkohol rolu v 5,9% všetkých úmrtí sveta, nehovoriac o poničených vzťahoch. Ročne ide o smrť približne 3,3 milióna ľudí. Čo sa týka tabaku – 1 z každých 10 ľudí, ktorí vo svete zomrú, skoná na následky fajčenia (kardiovaskúlárne ochorenia, zlyhania orgánov, rakovina, ...) Napriek tomu tu máme regulovaný trh s týmito – dá sa povedať jedmi – a látky, ktoré predstavujú omnoho menšie riziko a majú ohromný lekársky potenciál, (konečne vo vede skúmaný), sú zaradené medzi najnebezpečnejšie substancie sveta s nulovým lekárskym využitím (pričom veda tvrdí opak).

Ak substancie o ktorých už ľudstvo má nejaké poznatky vďaka početným výskumom, postavíme mimo zákon – tak neutíchajúci dopyt si vypýta ponuku v podobe nových drog, o ktorých už ale nevieme nič a ktorých riziko toxicity a patologických prvkov nepoznáme a môže byť abnormálne vysoké. Počet nových psychoaktívnych látok (NPS) stúpol o 11% - od roku 2014 bolo identifikovaných 388 nových druhov látok, rok predtým ich bolo 348. Rozsah používania NPS na celom svete názorne ukazuje dynamický charakter tohto problému s drogami.

V prípade akýchkoľvek problémov s drogami neváhajte kontaktovať nášho psychológa

Použitá literatúra:

NUTT, D., KING, L., & PHILLIPS, L. (2010). Drug harms in the UK: A multicriteria decision analysis. The Lancet, 1558-1565.

PARKER, M., & ANTHONY, J. (2015). Epidemiological evidence on extra-medical use of prescription pain relievers: Transitions from newly incident use to dependence among 12–21 year olds in the United States using meta-analysis, 2002–13. PeerJ.

WARNER M, CHEN L, MAKUC D. (2009). Increase in fatal poisonings involving opioid analgesics in the United States, 1999--2006. NCHS Data Brief. Hyattsville, MD: National Center for Health Statistics;

ZULLIG, K., DIVIN, A., WEILER, R., HADDOX, J., & PEALER, L. (2015). Adolescent Nonmedical Use of Prescription Pain Relievers, Stimulants, and Depressants, and Suicide Risk. Substance Use & Misuse, 1-12.

Citované z:

LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.

 

16. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič

 

AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič