blog

Aktuality a články z oblasti drogovej politiky

Vedomie, pozornosť a nevedomé vplyvy

Komplexnosť ľudskej existencie sa odzrkadľuje aj v problematike definície vedomia. Psychológovia si uvedomujú prúd vedomia, od čias Williama Jamesa, no doteraz neexistuje jednotná rámcová všeobecná teória o tom, čo to vlastne vedomie je, ako funguje a prečo sa vyvinulo do súčasných rozmerov so súčasnými možnosťami adaptácie a interakcie s prostredím.

Vedomie zahrňuje (Kihlstrom, 2007) :

1) sledovanie seba samého a okolia takým spôsobom, že si uvedomujeme vnemy, spomienky, emócie a myšlienky. Zmyslová sústava transdukuje* podnety, aby mozog mohol operovať s vnemami.  Neustále spracovávanie informácií z prostredia evolučne prispôsobilo naše vedomie k tomu, že si vyberá, ktorým podnetom bude venovaná pozornosť a ktoré budú odfiltrované.

  • *Napríklad zvukové auditívne vlny naša sluchová zmyslová sústava premieňa (transdukuje) cez zložité mechanizmy ucha na sluchové vnemy, takže zo súboru vĺn / zvukov - vnímame napr. hudbu, reč.

2) ovládanie seba i okolia tak, že dokážeme zahájiť a ukončiť svoje správanie a kognitívne procesy. Medzi úlohy vedomia teda patrí i plánovanie, riadenie a zahájenie nášho konania, či správania, pričom motivácia môže byť rôzna. Či už ide o plán jednoduchý, krátkodobý, dlhodobý alebo komplikovaný – vždy musí naše konanie prebiehať v koordinácii s okolitými udalosťami, s ktorými vedomie musí počítať. Tie udalosti, ktoré ešte nenastali sú v našom vedomí zastúpené v kategórií potenciálne budúce možnosti a vedomie s nimi operuje na pravdepodobnostnej úrovni.

sluchova percepcia

Pozornosťou zameriavame naše vedomie na určité udalosti, deje, situácie, či objekty, ktoré akoby v prúde nášho prežívania dominujú. Vedomie sýtené zameranosťou a selektivitou pozornosti má taktiež významný aspekt zameranosti k JA, ktoré má vyjadrovací aparát (naše prežívanie kódujeme do reči), ktorým komunikuje a utrieďuje nielen vlastné prežívanie, ale môže komunikovať i s inými JA , respektíve inými individualitami, ľuďmi či skupinami vo svojom sociálnom poli. Strata vedomia sa teda javí ako dočasný zánik. Ak by strata vedomia dlhodobo pretrvávala, tak síce vegetatívne náš organizmus funguje, prežíva - ale individualita a prežívanie bytosti, toho čo robí Mňa samým sebou, mnou - by skončilo. Jung tvrdil, že “Vedomie je svetlo, ktorým si osvetľujeme našu životnú cestu.”, čo metaforicky implikuje potrebu, aby sme sa o naše vedomie starali, rozvíjali ho a chránili si ho! (Helus, 2011).

Rozvinuté vedomie si pri prežívaní a aktivitách uvedomovania vypomáha jazykom - vedieme sami v sebe a so sebou vnútornú reč. Pomocou slov, pojmov, rôznych rečových obratov má naše vedomie akési oporné body, vďaka ktorým sa môže rozvíjať, obohacovať, dopĺňať, prehlbovať a rozširovať (Helus, 2011).  Dnešný človek ako “opica v kultúre so smartfónom”, by bol bez jazyka iba ďalším veľkým agresívnym, nadržaným primátom, avšak zrejme menej deštruktívnym pre ekosystém. Jednoducho ako poeticky tvrdil Vygotskij “Vedomie sa odráža v slove ako Slnko v malej kvapke vody.”.

Nie všetko správanie, konanie je riadené vedomými rozhodnutiami a nie všetky riešenia problémov prebiehajú na vedomej úrovni. Počas dňa sme často ovplyvňovaní nevedomými procesmi, ktoré do značnej miery determinujú naše správanie (Bargh, 2007). Napríklad si pri komunikácii uvedomujem prítomný okamih a vymieňanie informácií s človekom, ku ktorému mám priateľský vzťah, no neuvedomujem si v danej chvíli jemné nuansy (odtiene) a výpočty hodnotenia jeho a mojej neverbálnej komunikácie, alebo dôvody môjho postoju v určitej téme, či niektoré telesné pochody (trávenie potravy). Isté aspekty – napríklad sociálnej percepcie (vnímania), mi zostanú skryté a sú nevedomé - a som nimi ovplyvňovaný. O dynamickom vplyve nevedomia na vedomie hovoril už pred vyše sto rokmi Freud a naveky tým ovplyvnil psychológiu, psychiatriu a celú spoločnosť.

conciousness

Premenlivosť vedomia

Bdelosť vedomia počas dňa kolíše, čo súvisí s biorytmom a čo sa odzrkadľuje aj v ostrosti, či jasnosti vedomia. Už z podstaty funkcie vedomia vyplýva, že sa kvalita vedomia počas dňa mení. Ráno sa budíme do kontinuality „nášho biodromálneho príbehu“ z hlbokého, či jemného spánku, aby sme sa večer znovu vypravili do “snovej ríše”, ktorá má s bežným racionálnym vedomím pramálo spoločné. Denne sme zmietaní rôznou úrovňou aktivácie a nabudenia, fantáziami, predstavami, denným snívaním (napríklad v mestskej hromadnej doprave), či „zapadneme“ do dobrého príbehu knihy, filmu, divadelného predstavenia – až na moment zabudneme („zapadneme“), že máme prežívať našu individualitu a dočasne prežívame niečo / niekoho iného. Detské magické videnie sveta a hry, kedy sú deti doslova dočasne niekym iným (superhrdinovia, zvieratká, atď) podobne ako herci, sú taktiež dôkazom častej ľudskej tendencie k zmene vedomia. Nehovoriac o integrovaných drogách v kultúre – u nás napríklad alkohol, ktorý je súčasťou každej spoločenskej udalosti prinajmenšom aspoň ako potenciálna ponuka zábavy.

Rozsah a šírka vedomia

Dôležitým aspektom vedomia je taktiež rozsah a šírka vedomia. V širokom rozsahu vedomia, si jednotlivec v prežívaní uvedomuje veľké množstvo jednotlivých dejov, dokáže ich pozorovať, analyzovať a kategorizovať a súčasne podľa okolností na ne reagovať. Ak je šírka a rozsah vedomia ostro vymedzený ako má napríklad neurochirurg operujúci v mozgu človeka, tak v jeho vedomí figuruje veľmi obmedzené množstvo dejov (udalosti v mozgu pacienta, reakcie kolegov, pracovné pomôcky, reakcie prístrojov a okrem toho takmer nič - absolútne vyfiltrovanie). Ak by sa neurochirurg sústredil na veľmi dôležitý a dlhší úkon pri operácii, tak by mal takmer absolútne zúžené vedomie, v ktorom by okrem daného úkonu  “tu a teraz” nemal nič (Helus, 2011).

V prieskume náhodnej vzorky ľudí, Ross (1997) zistil, že viac než 80% pripustilo, že niekedy nevenovali pozornosť časti rozhovoru, pretože „im utiekli myšlienky“. Ďalej 73% si nie je istých, či niečo skutočne urobili, alebo... o tom len uvažovali. 60% uviedlo, že ich spomienky na minulosť sú tak živé, akoby minulé udalosti prežívali znovu. 48% uviedla, že občas šoférujú ale nevedia si vybaviť určitý úsek cesty. Evidentne sú ľudia občas pozornosťou a vedomím „mimo“ (Ross, 1997, in Atkinson and Hilgard, 2012).

Väčšina psychológov sa zhoduje, že za zmenený stav vedomia môžeme označiť akúkoľvek výchylku od bežného racionálneho vedomia. Je teda jasné, že stavy vedomia sú veľmi subjektívnou záležitosťou.

Na tento článok naväzujú kultúrne aspekty vedomia

Použitá literatúra:

ATKINSON, R.; HILGARD, M. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. 3. Vyd. Praha : Portál, ISBN 978-80-262-0083-3.

BARGH, J. (2007). Social psychological approaches to consciousness. In P. D. Zelazo, M. Moscovitch. The Cambridge handbook of consciousness (pp 555-570). New York: Cambridge University Press.

HELUS, Z. (2011). Úvod do psychologie: Učebnice pro střední školy a bakalářská studia na VŠ (Vyd. 1.). Praha: Grada.

KIHLSTROM, J. F. (2007). Consciousness in hypnosis. In P. D. Zelazo, M. Moscovitch, The Cambridge handbook of consciousness (pp. 445-479). New York: Cambridge University Press.

MIOVSKÝ, M. et al.(2008). Konopí a konopné drogy: adiktologické kompendium. Praha: Grada.

Citované z:

LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.

 

10. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič

AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič