Začiatkom 50-tych rokov dochádza v Spojených štátoch amerických k ďalšiemu posilňovaniu protidrogovej legislatívy. Uvedené zmeny sa odohrávali na pozadí povojnovej protikomunistickej paranoje, ktorá v tej dobe do značnej miery tvorila tvár Ameriky. Historický kontext naznačuje, že predstavitelia boja proti drogám túto situáciu modelovali podľa vlastných predstáv a využívali ju na politické ciele. Prirodzený následok takto [...]

Novým farmaceutickým produktom uvedeným na trh v 30-tich rokoch boli amíny (amfetamín, dexamfetamín, metamfetamín), ktoré sa v lekárňach predávali ako prostriedky proti bežným zdravotným ťažkostiam. V skutočnosti išlo o stimulanty nervového systému, ktoré boli niekoľkonásobne aktívnejšie a zároveň lacnejšie ako kokaín. Vďaka silnému euforizačnému účinku sa zvykli podávať proti rôznym druhom depresií, ale široké využite [...]

V roku 1932 bola v Spojených štátoch amerických po 12 rokoch trvania ukončená alkoholová prohibícia. V tejto súvislosti vyšla najavo veľmi znepokojivá bilancia. Tretina tzv. prohibičných agentov malo sporné záznamy vo svojich spisoch, pričom mnohí z nich boli obvinení z lúpeže, falšovania údajov, priekupníctva, či krivej prísahy. Takmer 30 000 osôb umrelo na následky požitia [...]

Celosvetový boj proti drogám začal v Spojených štátoch amerických približne v období ich najväčšej dostupnosti, ktorá súvisela s rozvojom farmaceutického priemyslu. Zameranie tohto úsilia však nebolo celoplošné, ani sa spravidla nezakladalo na objektívnom poznaní účinkov týchto látok. Ohniskom tohto fenoménu bolo skôr užívanie tradičných drog v konflikte s predstavami spoločenskej morálky. Z historického kontextu vyplýva, [...]

V priebehu 19. storočia dochádza v odbore chémie k objavom, ktoré boli spojené s obrovskými obchodnými úspechmi. Na trh prichádzajú moderné verzie starodávnych všeliekov. Dôvodom boli objavy aktívnych zložiek rôznych rastlín v tomto poradí: morfín (1806), kodeín (1832), atropín (1833), kofeín (1841), kokaín (1860), heroín (1883), meskalín (1896) a barbiturát (1903). Výhody pre farmaceutický priemysel [...]

Do konca 17. storočia začína svet čarodejníc a bosoráctva pomaly miznúť. Dochádza k oddeleniu vlády od cirkvi a úcta k tradičným autoritám bola narušená obdobím racionalizmu a osvietenstva. Ľudia si znovu osobujú právo na svetské aj obradné užívanie drog a prestávajú veriť, že by Boh vyžadoval ľudské utrpenie. Do spoločnosti vstúpil moderný duch. Prvé základy pre [...]

Obdobie stredoveku bolo obdobím temna aj vo vzťahu k drogám a ich účelnému využívaniu. Vierouka kresťanskej cirkvi, ktorá mala v prevažnej časti známeho sveta dominantné postavenie, vychádzala z kontrastu materiálneho sveta utrpenia a vízie raja v posmrtnom živote, a ako prostriedok spasenia zdôrazňovala oddanú vieru. Všetko, čo narúšalo túto predstavu fungovania sveta, bolo pre cirkevné [...]

Postoj Rimanov k drogám sa v podstate nelíšil od neutrálneho až pôžitkárskeho postoja Grékov. V cisárskej dobe sa pri stretnutiach na pozdvihnutie nálady často fajčila konopa (t. j. marihuana), ale ako najrozšírenejšie drogy pretrvávali ópium a víno podobne ako v Grécku. Okrem oblasti medicíny, kde sa ópiom liečili mnohé druhy neduhov, túto drogu častokrát používali aj [...]

Rozvoj medicíny v antickom Grécku do značnej miery prispel k vytvoreniu neutrálneho postoja voči drogám. Hippokratova škola chápe chorobu a liečbu ako výsledok prírodných procesov a zbavuje ich vplyvu náboženstva a mágie. Základom liečby sa stáva vhodná droga (phármakon), pričom za kľúčové sa považuje jej správne dávkovanie. Droga sama o sebe nie je ani dobrá, [...]

Medzi drogy s najstaršou históriou užívania patrí ópium, ktoré sa začalo prvýkrát užívať v Európe a Malej Ázii. Prvá písomná informácia o pestovaní maku, z ktorého sa ópium vyrába, pochádza zo Sumeru a siaha až do obdobia 3 tisíc rokov p. n. l. Písomné referencie na makovice sa vyskytujú aj v babylonskej a krétsko-mykénskej kultúre. [...]