Smart drugs – nootropiká

Nootropiká sú látky, ktoré zlepšujú pamäť a kognitívne schopnosti (učenie, pozornosť), zvyšujú motiváciu a koncentráciu, prípadne redukujú únavu (v tom prípade sa skôr označujú ako stimulanty). Vyvinuté a skúmané boli predovšetkým na liečbu chorôb, ktoré sa spájajú s kognitívnym poškodením ako je napr. Alzheimerova choroba, skleróza multiplex, mozgová mŕtvica či rôzne druhy demencií.

V súčasnosti sú však čoraz častejšie vyhľadávané aj ľuďmi, ktorí týmto poškodením netrpia, za účelom zvýšenia výkonu a urýchlenia učenia. Obľúbené sú predovšetkým u študentov a profesií, ktoré vyžadujú neustály psychický výkon a mentálnu námahu.

Čo sa týka ich dostupnosti, tá závisí od konkrétnej látky. Niečo je na lekársky predpis, niečo je voľnopredajné, niečo je v SR registrované, niečo zoženiete iba v zahraničí, prípadne cez internet.

Čo všetko sem patrí?

Látok, ktorým sa pripisuje potenciál zlepšiť mozgovú činnosť je možno viac, ako by ste si mysleli. Väčšinou sú syntetické, nájdete medzi nimi ale aj rastliny. V zásade sa dajú rozdeliť do piatich skupín:

Liečivá Alzheimerovej choroby – poväčšine fungujú tak, že zvyšujú množstvo acetylcholínu, t.j. látky, ktorá je dôležitá pre prenos informácií v mozgu. Ide napríklad o rivastigmín, donepezil, takrín a galantamín.

Pravé nootropiká – zvyšujú metabolizmus mozgových buniek, zlepšujú využitie „paliva“ mozgom – poväčšine kyslíka a glukózy ale aj fosfolipidov, ATP a aminokyselín. Niektoré dokonca urýchľujú tvorbu neuronálnych prepojení. Kvalitatívne teda zlepšujú mozgovú činnosť a nemajú efekt na cievy. Patria sem racetamy (piracetam, pramiracetam, oxiracetam), pyritinol, meklofenoxát a noopept.

Nepravé nootropiká – zlepšujú prekrvenie mozgu, následkom čoho sa zlepší prísun kyslíka a živín a tak aj mozgový metabolizmus. Účinkujú teda skôr na cievy, ako na samotný mozog. V tejto skupine nájdete naftidrofuryl, vinpocetín, cinarizín a nimodipín.

Stimulanty – názov hovorí sám za seba. Zlepšujú výdrž a pozornosť. Patrí sem metylfenidát, amfetamíny, modafinil, atomoxetín.

Výživové doplnky a rastliny –  mechanizmy ich účinku sú rôzne, ale spája ich prírodný pôvod. Ide o bacopu monnieri, lecitín, cholín, šalviu, ženšen, gingko bilobu, mastné kyseliny, tabak, guaranu a xantíny.

Ktoré z týchto látok majú skutočný potenciál zvýšiť schopnosti ľudského mozgu?

Poďme si teda povedať zásadné veci o jednotlivých nootropikách.

Stimulanty

U všetkých je predpokladaný mechanizmus účinku blokáda spätného vstrebávania noradrenalínu a dopamínu a tak zvýšenie ich koncentrácie v mozgu. Dostupné sú iba na lekársky predpis a určené sú na liečbu poruchy pozornosti spojenej s hyperaktivitou (ADHD), narkolepsie (porucha vyznačujúca sa nekontrolovateľným námatkovým zaspávaním) a nadmernej únavy spojenej s ochoreniami ako rakovina či skleróza multiplex. Nežiaduce účinky a riziká sú nepravidelný pulz, zvýšená srdcová frekvencia a krvný tlak. Tiež hrozí vznik závislosti. Nesmú sa užívať ak máte vysoký krvný tlak, problémy so srdcom, zelený zákal alebo problémy so štítnu žľazou. Kombinovať sa nesmú s antidepresívami a liekmi na štítnu žľazu.

Špecifiká jednotlivých látok:

Amfetamíny

Najznámejší liek s ich obsahom má názov Adderall. Na Slovensku nie je registrovaný, zoženiete ho preto iba v zahraničí. Okrem už spomenutých nežiaducich účinkov môže spôsobiť problémy s močením ako pálenie, bolesti, časté nutkanie na močenie a krv v moči.

Metylfenidát

Výskumy naznačujú, že okrem stimulačného účinku by mohol mať priamo aj efekt na dlhodobú pamäť.

Modafinil

Okrem jeho stimulačného účinku bolo potvrdené, že zvyšuje reakčný čas a zlepšuje motiváciu a pamäť aj u zdravých ľudí. Znižuje však účinky hormonálnej antikoncepcie a môže spôsobiť závraty, rozmazané videnie, sucho v ústach, nepokoj a úzkosť.

Atomoxetín

Pomáha síce pri symptómoch ADHD, ale jeho stimulačné účinky mimo tohto ochorenia sú slabé. Nesmie sa kombinovať s liekmi proti astme. Medzi jeho nežiaduce účinky patrí aj riziko epileptických záchvatov, mánia a agresivita.

Pravé nootropiká

Racetamy (piracetam, pramiracetam, oxiracetam)

Na Slovensku je registrovaný iba piracetam, ale za to je voľnopredajný. Zlepšuje poruchy pamäti, pozornosti a nedostatok motivácie. Potvrdený je jeho účinok u ľudí s kognitívnym poškodením a v prevencii kognitívneho úpadku podmieneného vekom. Existujú nejaké štúdie dokazujúce tento efekt aj u zdravých ľudí, ale je ich veľmi málo, preto sa v tejto skupine považuje jeho efekt za obmedzený. Jeho dávka by sa mala pohybovať medzi 1200 a 4800 mg denne, nástup účinku trvá 4-6 týždňov.

Je bezpečný aj pri dlhodobom užívaní, avšak nesmie sa užívať pri ochorení obličiek. Mierne môže znížiť krvnú zrážanlivosť, preto pozor pri riziku krvácania, zvýšenej krvácavosti či pri užívaní liekov proti zrážaniu krvi. Medzi nežiaduce účinky patrí nervozita, depresie, nespavosť, bolesti hlavy a zvýšenie telesnej hmotnosti.

Pyritinol

Na Slovensku nie je registrovaný, v mnohých krajinách je však dostupný aj bez lekárskeho predpisu.  Štruktúrne ide o dve spojené molekuly vitamínu B6, preto sa považuje za dosť bezpečný. Zlepšuje reakčný čas, krátkodobú pamäť a schopnosť učiť sa.

Užívať sa nesmie ak trpíte reumatoidnou artritídou. Medzi jeho riziká patria alergické reakcie a poruchy spánku.

Meklofenoxát

Na Slovensku neregistrovaný a celkovo sa o ňom vie málo. Používa sa pri liečbe stareckej demencie a Alzheimerovej choroby. U starších ľudí preukázateľne zlepšuje pamäť a stimuluje mentálne funkcie.

Všeobecne sa považuje za bezpečný (nežiaducimi účinkami sú nevoľnosť a točenie hlavy), avšak je odporúčané, aby sa mu vyhli ľudia s vysokým krvným tlakom a epilepsiou. Vysoké dávky môžu spôsobiť zatínanie čeľustí.

Noopept

Znovu liek, ktorý v SR nie je registrovaný. Jeho účinky sú podobné piracetamu a sú aj mierne psychostimulačné, avšak má oveľa nižšiu štandardnú dávku ako piracetam- 10 až 30mg denne. U ľudí s poškodením mozgu pôsobí aj neuroprotektívne, avšak nejestvuje dôkaz, že by podobné účinky dosahoval aj u zdravých. Skrátka, je potrebný jeho ďalší výskum.

Na základe dôkazov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii vyzerá noopept bezpečne. Pri správnom dávkovaní skoro nemá nežiaduce účinky a ak sa vyskytnú, sú podobné ako u piracetamu.

Nepravé nootropiká

Vinpocetín

Vinpocetín tvorí niečo ako prechod medzi pravými a nepravými nootropikami. Ide o liek na lekársky predpis, ktorý v štúdiách preukázal zlepšenie pamäti a skrátenie reakčného času. Používa sa na liečbu následkov porúch mozgu spôsobených poškodením ciev a krvného obehu. Efekt má teda na cievy, ale pôsobí aj na metabolizmus mozgu ako taký. Jeho vstrebávanie sa dramaticky zvyšuje, ak sa užíva s jedlom (o 60-100%).

Jeho dlhodobé užívane je pomerne bezpečné, medzi nežiaduce účinky patrí zníženie tepovej frekvencie, mierne zníženie tlaku a bolesti hlavy.

Cinnarizín

Tiež liek na lekársky predpis, ktorý zlepšuje prietok krvi v mozgu a tak jeho zásobovanie kyslíkom a glukózou. Používa sa v liečbe závratov a symptómov porúch prekrvenia, ako napr. studené končatiny.

Zvyšuje však aj počet dopamínových receptorov v mozgu, z čoho pri dlhodobej liečbe vyplývajú nežiaduce účinky ako tras, zvýšené svalové napätie a ťažké depresie. Okrem nich zvyšuje aj chuť do jedla a môže spôsobiť falošné výsledky kožných testov na alergiu.

Naftidrofuryl

Používa sa pri poruchách prekrvenia a je viazaný na predpis. Rozširuje cievy a znižuje zrážanlivosť krvi.

Môže tak spôsobiť  vážny pokles krvného tlaku, závraty a únavu, nie je preto vhodný u ľudí, ktorí už nízky tlak majú. Tiež u tých, ktorí užívajú lieky proti vysokému tlaku a na zníženie zrážanlivosti krvi kvôli duplicitnému efektu.

Nimodipín

Liečivo proti vysokému krvnému tlaku, avšak zistilo sa, že prednostne účinkuje na mozgové cievy a zlepšuje prietok krvi v mozgu. Je viazaný na predpis.

Tiež môže spôsobiť vážny pokles krvného tlaku a závraty. Kvôli efektu na cievy aj začervenanie, zvýšené potenie a návaly tepla a bolesti hlavy. Nesmie sa užívať pri poruchách obličiek ani kombinovať s grepovým džúsom, alkoholom a liekmi proti bolesti ako sú ibuprofén či kyselina acetylsalicylová.

Dôležitá vec! Má potenciál poškodiť vyvíjajúci sa plod, takže otehotnieť počas jeho užívania sa nevypláca.

Liečivá Alzheimerovej choroby

Všetky sú samozrejme viazané na lekársky predpis a ich dlhodobé užívanie sa sleduje u ľudí s touto diagnózou, preto vieme len málo o tom, čo robia so zdravým mozgom. Inhibujú cholínesterázu, enzým zodpovedný za odbúravanie acetylcholínu a zvyšujú tak koncentráciu tohto neuromediátora, čím sa uľahčuje nervový prenos. Štúdie naznačujú ich efekt aj pri iných typoch demencie ako je alzheimerova choroba, ich využitie ako nootropík však ostáva otázne.

Medzi ich nežiaduce účinky patrí zníženie tepovej frekvencie, kŕče, tráviace ťažkosti, halucinácie, nepokoj, závraty. Ich užívanie sa príliš neodporúča ak trpíte astmou alebo poškodením pečene.

Výživové doplnky a rastliny

Ginkgo biloba

Dá sa kúpiť v každej lekárni aj ako liek viazaný na lekársky predpis aj ako výživový doplnok dostupný bez lekárskeho predpisu. Vedecky overené je, že ak sa užíva dlhodobo, zlepšuje pozornosť, reakčný čas a dlhodobú pamäť. Rozširuje aj cievy a zlepšuje prekrvenie. Ginkgo však bolo skúmané prevažne u ľudí s kognitívnym poškodením, preto je dôkazov o jeho účinku u zdravých ľudí málo a nepovažujú sa za dostatočné. Zdá sa však, že dobre funguje v kombinácii so ženšenom a vyzerá byť bezpečné aj pri dlhodobom užívaní.

Nástup účinku trvá 4-6 týždňov a denná dávka ginkga by mala byť 120-360 mg. Nežiaduce účinky zahŕňajú najmä bolesti hlavy, nespavosť a tráviace ťažkosti. Nesmie sa kombinovať s liekmi na zníženie zrážania krvi, lebo môže zvýšiť ich účinok a spôsobiť tak krvácanie.

Bacopa monnieri (Brahmi)

Dostupná je ako výživový doplnok, používaná je v indickej ajurvéde. Potvrdené je u nej zlepšenie pamäti a redukcia úzkosti a stresu, rovnako u zdravých ľudí aj u ľudí s kognitívnym deficitom. Zvyšuje rýchlosť rastu nervových zakončení, ktorými neuróny medzi sebou komunikujú, pôsobí ako antioxidant a zlepšuje aj prietok krvi mozgom.

Efekt sa prejaví až po 6-12 týždňoch jej užívania, pričom tuky zlepšujú jej vstrebávanie (v ajurvéde sa užíva s ghee maslom). Odporúča sa preto užívať po jedle, tiež sa tak minimalizuje výskyt nežiaducich účinkov ako sú kŕče, nevoľnosť, nafukovanie a hnačka. Odporúčaná dávka je 300mg.

Lecitín

Nájdete ho bežne v potravinách (morské plody, mlieko, vajcia, brokolica, klíčky, sója a strukoviny), aj v lekárňach ako výživový doplnok. Obsahuje cholín, dôležitý pre tvorbu acetylcholínu. Po 4-8 týždňoch užívania 3-4,5g denne by mal zlepšovať ukladanie informácií do pamäti, vedeckých dôkazov je ale veľmi málo. Nemá však nežiaduce účinky a je absolútne bezpečný aj dlhodobo.

Šalvia lekárska

Tradične sa používa sa na zlepšenie pamäti a sústredenia. Dostupná je najčastejšie ako čaj alebo ako výživový doplnok. Štúdií o týchto jej účinkoch je veľmi málo, preto sa považuje za rastlinu s neovereným účinkom, avšak preukázala v nich zlepšenie mozgových funkcií u ľudí s poškodením mozgu aj u zdravých.

Ženšen

Pôsobí skôr proti únave, zlepšuje krvný obeh, funguje ako antioxidant a z toho vyplýva zlepšenie kognitívnych funkcií. Je ale potrebný jeho ďalší výskum, kým sa tieto účinky budú dať považovať za vedecky dokázané. V štúdiách bol použitý v dávke 400mg u zdravých ľudí. Dostupný je ako výživový doplnok, a jeho dlhodobé užívanie sa považuje za bezpečné.

Omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA)

Ich zdrojom je rybí olej, resp. výživové doplnky s jeho obsahom. Podľa niektorých zdrojov zlepšujú prietok krvi mozgom a spomaľujú vekom podmienený kognitívny úpadok ak sa užívajú v dávke 1-3g aspoň 1 mesiac. Tiež redukujú symptómy depresie. Účinkujú aj proti zrážaniu krvi, preto sa neodporúča ich kombinovať s liekmi na zníženie zrážania krvi. Výhodná je ale kombinácia s vitamínom E, ktorý zabraňuje ich rozkladu. Sú bezpečné aj pri dlhodobom užívaní.

Tabak

Ak sa vám zdá, že po cigarete sa vám lepšie učí, resp. rozmýšľa, máte pravdu. Resp. nezdá sa vám to, ale je to tak. Nikotín v štúdiách preukázal zlepšenie kognitívnych funkcií, reakčného času a pamäti bezprostredne po aplikácii, potenciál má dokonca aj v liečbe Alzheimerovej choroby.

Nežiaduce účinky cigariet sú však rozsiahle – od ochorení srdca a ciev cez zníženú imunitu až po rakovinu. Zodpovedné sú za ne toxické látky vznikajúce počas horenia. Ak by ste si však predsa len chceli pomôcť nikotínom k vyššej mozgovej činnosti, existujú žuvačky či náplasti s jeho obsahom. Tiež elektronické cigarety, ich bezpečnosť je ale otázna. Nikotín v akejkoľvek forme je prudko návykový.

Xantíny

Pod týmto názvom sa skrýva kofeín a látky s jeho obsahom. Najčastejšie ide o kávu a zelený čaj. Ak by ste niekde zachytili, že v čaji nie je kofeín, ale teín, je to preto, že kedysi sa považovali za dve rozdielne látky. Dnes už vieme, že chemicky sú totožné, líšia sa ale spôsobom vstrebávania. Káva nabudí rýchlo a prudko a rýchlo aj odznie, z čaju stúpa energia pomalšie, dlhšie drží a pozvoľne odíde.

Kofeín patrí medzi látky dobre preskúmané, zvyšuje výdrž (aj fyzickú), pozornosť, odstraňuje únavu a prechodne zlepšuje náladu. Jeho účinok dokáže zvýšiť a predĺžiť kurkuma. Kofeín ale zvyšuje ale aj krvný tlak a tepovú frekvenciu, spôsobuje nespavosť (a ak aj po ňom zaspíte, spánok je nižšej kvality) a dokáže vyvolať pocity úzkosti a nervozity. Neodporúča sa, ak trpíte vysokým krvným tlakom či arytmiami.

Maximálna bezpečná dávka je pre zdravého človeka okolo 450mg denne (4-5 šálok). Jeho obrovskou nevýhodou je, že časom naň vzniká tolerancia až závislosť. Prejavuje sa silnými bolesťami hlavy po pár dňoch bez kofeínu, ktoré nereagujú na lieky proti bolesti. Resp. reagujú iba na tie, ktoré obsahujú kofeín.

Guarana

V podstate sú to rozdrvené semená rastliny Paullinia cupana s vysokým obsahom kofeínu a katechínov. Odstraňuje teda únavu a zvyšuje pozornosť. Mohli by sme polemizovať, že vlastne guarana patrí tiež medzi xantíny, avšak existujú dôkazy o jej priamom efekte na pamäť, ktorý s obsahom kofeínu nemá súvis. Je ich ale málo a na jednoznačný dôkaz je potrebný ešte ďalší výskum.

Zohnať sa dá ako výživový doplnok, denná dávka je 50-100mg. Neodporúča sa ak trpíte poruchami spánku (môže spôsobiť nespavosť) a problémami so srdcom (kofeín zvyšuje tlak a tepovú frekvenciu)

Je vhodné nootropiká kombinovať?

Odpoveď na túto otázku veľmi závisí od konkrétnej látky. Všeobecne však platí, že sa nevypláca kombinovať látky s rovnakým mechanizmom účinku. Väčšinou totiž pozitívny efekt už nerastie, za to negatívne áno. Bežne sa však dajú kombinovať nootropiká a stimulanciá, resp. nootropiká a látky bežne dostupné v strave. Overená študentská kombinácia je napríklad lecitín-ginkgo-guarana alebo káva- piracetam.

Bezpečnosť nootropík

Zostáva stále otázna a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je, že nootropiká sa líšia svojimi mechanizmami účinku, preto sa nedá jednoznačne povedať, že sú bezpečné a ich bezpečnosť je nutné posudzovať individuálne. Druhým je, že sú určené ľuďom s mozgovým poškodením a tých sa týka aj klinický výskum. Nemáme tak vedecké štúdie o tom, čo urobí so zdravým mozgom ich dlhodobé užívanie a rovnako si nie sme istí ani ich dávkovaním, resp. frekvenciou užívania (skúškové obdobie máme predsa 2x do roka, všakže). Ďalším mierne znepokojujúcim dôvodom je fakt, že podľa nových výskumov týkajúcich sa vývoja mozgu je mozog plne zrelý až okolo 25-teho roku života. Užívanie nootropík by mohlo mať potenciál tento vývoj ovplyvniť a zabrániť vytvoreniu niektorých prospešných neuronálnych prepojení.

Nie je nič nezvyčajné, ak po vysadení nootropika máte pocit, že ste dáko osprosteli. Najmä ak užívate vysoké dávky dlhší čas (2-3 mesiace a viac) môže sa stať, že mozog si na ne jednoducho zvykne a bez nich istý čas nedokáže myslieť jasne. Po pár dňoch až týždňoch by ste sa mali vrátiť do normálu. Najlepšou prevenciou tohto fenoménu je neprekračovať stanovené dávkovanie, resp. užívať čo najmenšiu efektívnu dávku, pri ktorej pozorujete benefity, čo najkratší možný čas. Navyše, nie je dokázané, že s dávkou rastie pozitívny efekt, môžu však rásť nežiaduce účinky.

Najmä pri užívaní stimulantov nútite telo vytvárať energiu, keď sa cítite unavení. Táto energia nevzniká len tak z ničoho, a časom si toto umelé zvyšovanie výkonu môže vybrať svoju daň. Napríklad v podobe rýchlejšieho starnutia, problémov so spánkom, zmenenej funkcie orgánov či správania a depresií.

Ak sa už rozhodnete užívať akékoľvek nootropikum, naštudujte si o ňom čo najviac. Najmä predpokladaný mechanizmus účinku, efektivitu, dávku a bezpečnosť pri dlhodobom užívaní. Ak máte nejaké zdravotné problémy, prípadne užívate dlhodobo nejaké lieky, o vhodnosti nootropík sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom. Ani jedno nootropikum sa nevypláca kombinovať s alkoholom, účinky týchto dvoch látok sú totiž presne opačné. Dávajte si tiež pozor, kde nootropiká zháňate, najmä cez internet sa totiž môžu šíriť výrobky pochybnej kvality.

06.12.2016 | RE/set, Michaela Barkociová

Email   Print   Share

06. 12. 2016

Pridaj komentár