Otázka: Mám 30 ročného syna, ktorý je závislý na drogách – marihuane a pervitíne. Máva stavy, keď je veľmi nervózny, vulgárny, srší z neho zlosť až nenávisť voči mne a mojej matke, dokonca sa jej včera vyhrážal, že ju zabije, trieskal s vecami. Ja som prišla domov z večernej smeny a opakovalo sa to. Predtým sme mali vzťah priateľský, je to môj jediný syn, ktorého som sama s mojou mamou vychovávala a dostal odo mňa všetko, čo som mu len dokázala dať. Trojizbový byt, ktorý teraz pre dlhy musím predať, auto, ktoré rozbil, narobil obrovské dlhy a teraz ešte aj nenávisť a obviňovanie, ako keby sme my mohli za jeho problémy. Len sa túla, všetky svoje veci ponechával u kamarátov, robí nepochopiteľné veci – nechal moje kľúče a môj mobil a svoje doklady u kamaráta, ktorého už nevie zohnať, a to nie je prvýkrát. Za posledný rok prišiel asi o tri občianske preukazy. Po týchto excesoch – stavoch zúrivosti sa napchá sedatívami a spí aj dva dni. Moja mama je na pokraji zrútenia a bojí sa ho. Poraďte nám, čo máme robiť. Liečiť sa odmieta. Minulý rok som ho presvedčila na psychiatrické vyšetrenie, kde mu diagnostikovali depresiu a psychologické testy ukázali, že nie je schopný zvládať stresy a je egocentrický – všetko vzťahuje na seba. Nevieme, čo máme ďalej robiť, ale sme na pokraji síl. Nie je žiadna možnosť dostať ho na psychiatrickú liečbu? Raz som ho tam dala odniesť, ale museli ho pustiť, lebo omietol tam ostať. Ďakujem za radu.

Odpoveď: Z právnej stránky sa môžete pokúsiť situáciu riešiť viacerými spôsobmi, ktoré by mohli posilniť Vašu pozíciu voči synovi a zároveň mu tým ubrať priestor na jeho excesy. Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) Vám dáva možnosť obmedziť Vášmu synovi spôsobilosť na právne úkony napr. v rozsahu dispozície so spoločným majetkom. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Samotné konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v § 186 – 191 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Súd v takom konaní spravidla vyžaduje predložiť vysvedčenie o duševnom stave dotknutej osoby, z ktorého by mal vyplynúť súvis s užívaním drog. Podľa § 188 Občianskeho súdneho poriadku môže súd konanie na čas prerušiť, hoci sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti kvôli nadmernému užívaniu alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, ale pri tom dá sa očakávať zlepšenie stavu dotknutej osoby. V takom prípade však súd zároveň môže rozhodnúť o povinnosti takejto osoby podrobiť sa potrebnému liečeniu, čo je presne situácia, ktorá by mohla byť riešením Vášho problému – buď na základe toho, že sa Váš syn trochu zľakne prejednania veci pred súdom a vstúpi si trochu do svedomia alebo prostredníctvom súdom stanovenej povinnosti absolvovať liečenie.

Ďalšia možnosť riešenia Vášho problému by mohla byť pre Vášho syna o niečo drastickejšia a pre vás ako jeho blízkych zrejme aj ťažšie akceptovateľná. Táto možnosť spočíva v podaní trestného oznámenia na Vášho syna v súvislosti s jeho agresívnym prejavom voči Vám a Vašej matke (vyhrážanie, fyzický útok a pod.) alebo aj za samotnú držbu drog. Trestný súd môže páchateľovi uložiť ochranné liečenie (súhlas sa nevyžaduje), ak sa dopúšťa trestnej činnosti pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. V prípadoch vynútenej liečby však treba zdôrazniť, že ak dotknutá osoba nie je s potrebou liečenia aspoň trochu stotožnená, väčšinou takýto postup nemá žiadny účinok. Samotný súd navyše pri svojom rozhodnutí zvažuje predpoklady úspešnosti liečby a ochranné liečenie neuloží, ak je vhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že účel ochranného liečenia nebude dosiahnutý.

Mimo vyššie uvedených právnych možností Vám však predovšetkým odporúčame zmeniť prístup k Vášmu synovi. Hlavne jasne vymedziť hranice jeho správania v spoločnej domácnosti, otvorene povedať, čo už nie ste ochotná ďalej tolerovať, a snažiť sa ho primäť k tomu, aby si uvedomoval následky svojho správania. V praktickom ohľade by ste mu napr. mohli obmedziť prístup k Vašim financiám alebo ďalším veciam, ktoré by mohol speňažiť, či z nedbalosti stratiť. Benevolentný a chápajúci prístup v tomto prípade určite nepomôže a namieste je skôr striktný a nekompromisný postoj, pokiaľ ide o jeho správanie, prijatie následkov a možnosť dobrovoľnej liečby jeho závislosti.

Email   Print   Share