Komentár /
Problémová situácia ohľadne voľnej dostupnosti niektorých v súčasnosti legálnych drog (tzv. dizajnérske drogy) skutočne nemôže ostať bez povšimnutia a kompetentné orgány budú musieť hľadať vhodné riešenia. Ostáva nám dúfať, že navrhnuté východiská nebudú mať charakter zastaralých a neúčinných postupov spočívajúcich v posilnení represie, ale že sa táto situácia bude posudzovať v širšom kontexte s prihliadnutím na jej príčiny.
Skutočnou príčinou bleskového a masového rozšírenia dizajnérskych drog, akými sú spice alebo mefedron, je striktne nelegálny status a tvrdé postihy za držbu spotrebného množstva najbežnejšie užívanej drogy v našej spoločnosti – marihuany. Hrozba vyplývajúca zo spáchania trestných činov v súvislosti s užívaním marihuany podnecuje mnoho mladých ľudí k experimentovaniu s jej náhradami v podobe syntetických kanabinoidov či iných psychoaktívnych látok, ktoré sú primiešané do vonných zmesí predávaných v „crazy shopoch“ ako suveníry. Kým marihuana je známou drogou s dôkladne preskúmanými účinkami na ľudský organizmus a v Európe sa začína hovoriť o jej širšom využití v medicíne, pri nových dizajnérskych drogách nám dostatočné vedomosti o ich vplyve ešte dlho budú chýbať.
Dizajnérske drogy sú produkované vždy v nových a nových variantoch a v relatívne krátkom čase, pričom prijatie legislatívnych opatrení reagujúcich na tento nový stav v našich podmienka trvá 1 až 2 roky. V praxi to znamená, že každá novoobjavená dizajnérska droga môže minimálne rok alebo dva ohrozovať jej užívateľov predovšetkým z radov mládeže. Až kým ju nezakážu! Ale medzitým tu už budú ďalšie 3 druhy legálnych drog, ktoré sa budú voľne predávať. A keď zakážu aj tie, dá sa očakávať, že budú stále pribúdať nové a nové varianty v rýchlom slede.
Kadiaľ teda vedie cesta k riešeniu tohto problému? Predovšetkým v zmene oficiálnej protidrogovej politiky štátu, ktorá v súčasnosti nepriamo prispieva k tomu, že mládež siaha po neznámych alebo nedostatočne preskúmaných látkach a vystavuje sa tak riziku poškodenia zdravia. Deje sa tak preto, lebo vysoké trestné postihy za prechovávanie malého množstva drog pre vlastnú potrebu kriminalizujú jej užívateľov, a tak nemalá časť z nich radšej volí legálne, cenovo prijateľné, ale možno aj oveľa nebezpečnejšie dizajnérske drogy.
História nás učí, že represia nikdy nerieši príčiny, iba dosť rozporuplne hasí dôsledky. Takýmto prístupom sa štát navyše dobrovoľne vzdáva kontroly nad zdravím svojho obyvateľstva a zároveň nahráva do kariet organizovanému zločinu. Tam, kde dlhodobo zlyháva represia (ani v tejto situácii sa nedá očakávať iný výsledok), by sme mali konečne vyskúšať inú cestu. Tou by mohla byť maximálne podporovaná osveta a drogová prevencia spolu s rozumnými legislatívnymi zmenami vo veci posudzovania právneho statusu užívateľov drog.
29.01.2011 | RE/set
