V priebehu 19. storočia dochádza v odbore chémie k objavom, ktoré boli spojené s obrovskými obchodnými úspechmi. Na trh prichádzajú moderné verzie starodávnych všeliekov. Dôvodom boli objavy aktívnych zložiek rôznych rastlín v tomto poradí: morfín (1806), kodeín (1832), atropín (1833), kofeín (1841), kokaín (1860), heroín (1883), meskalín (1896) a barbiturát (1903). Výhody pre farmaceutický priemysel aj pre konečného užívateľa boli jednoznačné. Podstatne sa uľahčila manipulácia s liečivom a zvýšila sa presnosť dávkovania, následkom čoho sa obmedzili riziká užívania pre spotrebiteľa.
Prvým veľkým farmakom tohto storočia bol morfín, resp. morfium, jeden z alkaloidov ópia, ktorý si veľmi rýchlo získal postavenie najvýznamnejšieho lieku, aký bol doteraz objavený. Vzhľadom na to, že dokonale tlmí bolesť, stal sa prirodzenou súčasťou farmaceutickej výbavy nemocníc a vo veľkom rozsahu bol využívaný aj v poľných nemocniciach počas vojnových konfliktoch. Tienistou stránkou morfínu bol morfinizmus, teda závislosť na jeho pravidelnom užívaní. Väčšiu časť morfinistov tvorili lekári, nemocničný personál a ich rodinní príslušníci. Zvyšok tvorila rôznorodá skupina ľudí rôznych profesií.
Asi päťkrát účinnejší ako morfium bol diacetylmorfín, ktorý sa vďaka svojim deklarovaným výnimočným vlastnostiam stal pre verejnosť známy ako heroín. Reklamy ho propagovali ako liek na mnohé choroby a tiež ako ideálny prostriedok na liečbu morfinistov. Heroín bol na trh uvedený koncom 19. storočia a vďaka masívnej reklame rýchlo zaplavil všetky kontinenty, pričom vo voľnom predaji ostal ešte aj potom, ako začali ópium a morfium podliehať kontrole. Lekári ho pred inými farmakami začali uprednostňovať z viacerých dôvodov: k utíšeniu bolesti stačí oveľa menšia dávka, prežitok radosti je oveľa silnejší a dlhú dobu dokáže pôsobiť ako silný stimulátor.
Kokaín bol taktiež novoobjavenou látkou, s ktorou sa veľmi rýchlo začalo obchodovať. Reklamami bol často propagovaný ako prípravok na vyliečenie smútku. Na komerčnom trhu sa postupne objavilo množstvo nápojov obsahujúcich silné výťažky koky alebo čistého kokaínu. Ako najznámejší príklad možno uviesť nápoj Coca-Cola, ktorý v sebe okrem výťažku z koky obsahoval aj oriešok koly, v ktorom sa nachádza kofeín. Po rokoch voľného predaja sa prvé diskusie o vplyve kokaínu na ľudský organizmus začali objavovať až začiatkom 20. storočia.
O takmer celom 19. storočí je možné povedať, že bolo úsvitom moderného priemyselného veku, ale zároveň bolo aj obdobím liberálneho postoja k látkam ovplyvňujúcich telo a myseľ. No kým v minulosti sa drogy užívali skôr výnimočne najmä z kultúrnych a obradných dôvodov alebo ako súčasť ľudovej medicíny, v tomto období sa za masívnej podpory reklamného priemyslu a komerčného trhu začali konzumovať ako bežná súčasť každodenného života. Tento vzťah sa však týkal najmä nových farmaceutických prostriedkov, ktoré boli produktom svojej doby. Tradičné prírodné drogy (napr. hašiš alebo marihuana), ktorých aktívne zložky sa zatiaľ nepodarilo objaviť, boli odbornou verejnosťou považované za nečisté látky a prisudzovalo sa im podradnejšie postavenie.