Postoj Rimanov k drogám sa v podstate nelíšil od neutrálneho až pôžitkárskeho postoja Grékov. V cisárskej dobe sa pri stretnutiach na pozdvihnutie nálady často fajčila konopa (t. j. marihuana), ale ako najrozšírenejšie drogy pretrvávali ópium a víno podobne ako v Grécku.
Okrem oblasti medicíny, kde sa ópiom liečili mnohé druhy neduhov, túto drogu častokrát používali aj pri eutanázii. Keď sa v roku 312 uskutočnil cenzus, len v meste Rím sa venovalo predaju ópia 793 obchodov a ich obrat tvoril 15% výnosu z daní. O významnom postavení ópia v rímskej spoločnosti svedčí aj skutočnosť, že bolo (rovnako ako múka) tovarom s kontrolovanou cenou.
Napriek obrovskej spotrebe ópia neexistujú žiadne referencie na problémy s jeho užívaním v súkromí alebo vo verejných vzťahoch. Ľudia užívajúci ópium neboli stavaní na okraj spoločnosti, ani sa nevyskytli klinické prípady závislých na tejto droge. Užívanie ópia bolo v spoločnosti také bežné a akceptované, že v latinčine ani nevznikol výraz označujúci jeho užívateľa.
Víno narozdiel od ópia nemalo v spoločnosti taký jednoznačný status. Napriek tomu, že Rimania pili veľmi radi, víno sa často považovalo za pôvodcu osobných a spoločenských problémov. Ako príklad možno uviesť bujaré vínové pitky a neviazanú zábavu na oslavu boha Bakcha. To nakoniec viedlo k tvrdému a dlhotrvajúcemu prenasledovaniu ich vyznávačov, ale neprinášalo žiadny efekt. Problém s rozmarným pitím sa stabilizoval až vtedy, keď bol Bakchus úradne stotožnený so starým rímskym bohom Liberom.
Obrat vo všeobecnom presvedčení o neutralite drog prinieslo až rozšírenie kresťanstva. Kým ešte v dobách Starého zákona bola opitosť tolerovaná ako jeden zo spôsobov uvoľnenia, následkom tejto spoločenskej zmeny došlo k potláčaniu všetkých podnetov k uvoľnenému konaniu. Začali sa objavovať prísne abstinentské sekty, ktoré považovali konzumáciu alkoholu za smrteľný hriech. Všetky ostatné mysterijné bohoslužby konkurujúce kresťanstvu začali byť považované za hry s pekelnými silami.
Kresťanstvo však zašlo ešte ďalej. Postavilo sa aj proti samotnej eufórii vyvolanej látkami, ktoré spôsobujú zmeny vedomia. Kým pre pohana bola eufória sama o sebe liečivá, kresťanská viera si vyžadovala nevyhnutnú dávku utrpenia, pretože bolesť umŕtvuje telo, a preto je milá Bohu.
Tento nový prístup k drogám má kritické dôsledky pre farmakologickú tradíciu. Kresťanská spoločnosť povoľuje len zopár liekov na všetky druhy chorôb a všetky pohanské znalosti týkajúce sa drog a liečiv sú považované za čarodejníctvo. Zvolávané koncily posielajú vtedajších lekárnikov do otroctva aj s celými rodinami. Tento nový stav, kedy bolo možné používanie drog na liečebné účely považovať za kacírstvo, pretrvával v Európe približne do 10. storočia.