V osemdesiatych rokoch sa po krátkom období voľnejšieho postoja k drogám do vedúcej štátnej pozície v Spojených štátoch amerických dostáva Ronald Reagan a vo Veľkej Británii Margaret Thatcherová, ktorí boli známi svojím neochvejným konzervatívnym prístupom. Žiadnou výnimkou v tomto smere nebola ani drogová problematika, čo sa odrazilo na opätovnom sprísnení trestov za drogové trestné činy.
Sprísnenie drogovej represie nielenže do určitej miery funguje ako negatívna reklama, ale táto politika zároveň prispela k určitým zmenám v oblasti výroby a distribúcie drog. Už v období, keď boli mimo zákon postavené prvé prírodné drogy, dochádza k objavom ich náhrad vo forme syntetických drog (analgetiká, stimulanty a halucinogény), ktoré sa dali vyrobiť prakticky v akomkoľvek množstve, a ktoré boli na začiatku legálne a neskôr boli postavené mimo zákon.
Avšak syntetické látky, ktoré sa začali objavovať v osemdesiatych rokoch, už od samého začiatku vznikli ako náhrady tradičných syntetických drog (najmä heroínu, kokaínu a LSD) nedostupných na čiernom trhu. Dopyt po týchto nových drogách do značnej miery závisel od toho, že tradičné syntetické drogy boli zakázané a cenovo ťažko dostupné. Nové syntetické drogy boli spravidla lacnejšie, silnejšie a takmer vždy aj toxickejšie ako pôvodné látky, ktoré mali nahradiť.
Medzi náhradami syntetických opiátov sa najznámejšou stala tzv. china white, čo je látka mnohonásobne silnejšia ako heroín. Na dosiahnutie účinnosti jednej priemernej dávky heroínu postačí približne jedna sedemdesiatmilióntina gramu tejto látky, pričom je podstatne lacnejšia ako zodpovedajúce množstvo heroínu a dá sa relatívne ľahko syntetizovať. Rozšírenie china white zvýšilo percento prudkých otráv a úmrtí, hoci možno predpokladať, že dôvodom nie je len vysoká aktivita chemických činiteľov, ale aj prímesi, ktoré sa do nej pridávajú.
Ako náhrada za kokaín vznikli viaceré syntetické stimulanty, ale najznámejším a najrozšírenejším z nich sa stal crack, ktorý je možné vyrobiť tepelnou úpravou kokaínu. Crack po užití vyvoláva silnejšiu (avšak kratšiu) eufóriu ako kokaín, ale na čiernom trhu je zhruba desaťkrát lacnejší, a preto je skôr drogou chudobných ľudí. Podľa dostupných informácií sa zdá, že toxicita cracku je značne vysoká. Podľa údajov z konca 80-tych rokov túto látku užívalo štyridsaťkrát menej ľudí ako kokaín, no úmrtnosť u nej bola pätnásťkrát vyššia.
V osemdesiatych rokoch patrila k drogám s psychodelickým profilom široká paleta látok, z ktorých sa mnohé popisovali iba skratkami (napríklad DOM, MDMA, TMA, MDE, MDA, 2-CB, STP, DMT a ďalšie). Niektoré z týchto látok pôsobia ako silné afrodiziaká, iné zasa spôsobujú silné halucinácie trvajúce od niekoľkých minút až po desiatky hodín. Aj keď sa pri ich užívaní v malých experimentálnych skupinách nevyskytli žiadne problémy, v podmienkach ilegality sa automaticky zvyšuje riziko ohrozenia zdravia ich užívateľov.
Najznámejšou z vyššie uvedenej skupiny sa stala MDMA (t. j. účinná látka extázy), ktorá s nimi vykazuje určitú chemickú príbuznosť, ale ktorá svojim účinkom skôr uvoľňuje emócie, zosilňuje empatiu a uľahčuje subjektívnu výpoveď. Hoci psychológovia a psychiatri túto látku vo svojej praxi používali už od polovice sedemdesiatych rokov, do pozornosti širšej verejnosti sa dostala až približne o desať rokov neskôr v súvislosti s jej masovým rekreačným užívaním. Za týchto desať rokov spotreba MDMA mnohonásobne vzrástla, čo nemohlo zostať bez povšimnutia príslušných orgánov.
V roku 1985 preto došlo v Spojených štátoch amerických k zaradeniu MDMA do zoznamu látok bez akéhokoľvek lekárskeho alebo vedeckého využitia. Stalo sa tak napriek protestom širokej lekárskej komunity, ktorá mala s touto látkou dlhoročné praktické skúsenosti a vynikajúce výsledky, a zároveň napriek odporúčaniam príslušného súdu, aby MDMA ostala dostupná na lekársky predpis a pre výskumné účely. Následkom tohto zákazu sa v uliciach začala predávať extáza, do ktorej boli popri MDMA primiešané aj rôzne ďalšie látky, a postupne sa tak začali objavovať aj prvé prípady ohrozenia zdravia.
Na záver tohto stručného historického exkurzu o drogách možno uviesť ešte nasledovný citát:
„Grécky duch pokrstil drogy termínom phármakon, ktorý znamená liek aj jed zároveň. Iba na poznaní, okolnostiach a samotnej osobe závisí, či sa premení v jedno alebo druhé. Na ľudskej bytosti a nejakým spôsobom aj na drogách samotných teda závisí, či budú liečiť alebo škodiť. Existujú odjakživa a všade na svete a súdiac podľa dneška ich zajtra bude viac než včera. Alternatívou nie je svet s nimi alebo bez nich. Alternatívou je informovať o ich správnom použití alebo povrchne démonizovať. Rozsievať poznanie alebo nevedomosť.“
Antonio Escohotado: Stručné dějiny drog.