Rozvoj medicíny v antickom Grécku do značnej miery prispel k vytvoreniu neutrálneho postoja voči drogám. Hippokratova škola chápe chorobu a liečbu ako výsledok prírodných procesov a zbavuje ich vplyvu náboženstva a mágie. Základom liečby sa stáva vhodná droga (phármakon), pričom za kľúčové sa považuje jej správne dávkovanie. Droga sama o sebe nie je ani dobrá, ani zlá, ale v závislosti od použitia môže byť liekom alebo jedom.
V starom Grécku nebola žiadna droga taká obľúbená ako ópium. Okrem spoločenského užívania sa používala v lekárstve na liečenie niektorých chorôb a tlmenie bolestí. Ópium sa taktiež v značnom rozsahu využívalo pri príprave protilátok na rôzne druhy jedov, ktorých sa obávali majetnejší občania.
Vzhľadom na rozšírené užívanie drog nemožno povedať, že by starí Gréci nepoznali problém toxikománie. Kritika spoločnosti sa však zamerala skôr na zneužívanie vína, ktoré borilo zábrany medzi jednotlivcami a bolo podnetom k búrlivým orgiám. Objasnením povahy vína a jeho účelu sa zaoberali viaceré filozofické školy, a hoci ich postoje k pitiu vína sa častokrát rôznili, vo všeobecnosti prevládal názor, že aj jeho podstatou je neutrálny duch.
Špecifické postavenie v starovekom Grécku mali eleusínske mystériá, ktoré ako duchovný symbol antickej kultúry pretrvali viac ako tisíc rokov. Pútnikom, ktorí prichádzali do chrámov kvôli zasväteniu, sa podával posvätný nápoj (kykeón), ktorý mal v obradoch zásadnú úlohu, a ktorý pravdepodobne obsahoval podobné účinné látky, aké sa nachádzajú v halucinogénnej droge LSD. Podstata mystérií mala spočívať v jedinom prežitku ohromnej intenzity, ktorý bol spojený s extázou prežitia vlastnej smrti a nového vzkriesenia.
Filozofická odpoveď týkajúce sa samotnej podstaty drog bola najvýstižnejšie sformulovaná práve v antickej medicíne. Tento medicínsky prístup vychádzal z poznania, že povahu drog nie je možné vnímať absolútne, rovnako ako nemôžeme v súčasnosti takto vnímať napríklad internet alebo atómovú energiu. Všetko, na čo mal človek v priebehu histórie nejaký vplyv, bolo možné využiť v náš prospech alebo neprospech. Objekty nášho sveta samé o sebe nenesú žiadnu kvalitu, pretože tú im určujú len ich užívatelia, a to spôsobom, ako s nimi nakladajú.