OTÁZKA: Dobrý deň, neužívam drogy pravidelne, no sem tam si spestrím nejaký ten festival alebo párty marihuanou. Zamestnávateľ robil skríningové testy na drogy cez zmluvnú SBS a kliniku, našli mi pozitívny test a po dohode som dal výpoveď, aby sa mi to neobjavilo v papieroch... Teda ako to je s uvádzaním drogových testov pre úrady, a čo môžem robiť, aby môj exces ostal mimo ostatných zamestnávateľov? Do práce som nikdy neprišiel pod vplyvom drogy, a čo robím vo svojom voľnom čase, by mala byť moja súkromná vec... Čo mám robiť, aby sa údaje nedostali do nesprávnych rúk, a ako sa právne brániť? Dával som si pozor kvôli zamestnaniu a mesiac pred nástupom som sa vyhýbal THC... Úplná diskriminácia v tomto policajnom štáte.
ODPOVEĎ: V celej tvojej situácii je potrebné identifikovať a objasniť niekoľko kľúčových prvkov. Za prvé, ak sa zamestnávateľ rozhodne testovať svojich zamestnancov so zámerom zistiť, či na pracovisku nie sú pod vplyvom alkoholu alebo drog, výsledky testov je nutné považovať za osobný zdravotnícky údaj, ktoré nie je možné bez súhlasu zamestnanca sprístupniť tretej strane. To znamená, že s výnimkou subjektu, ktorý testy realizuje, prípadne aj príslušných zamestnancov zamestnávateľa (napr. z osobného úradu), by nemalo dôjsť k odovzdaniu týchto informácií iným osobám alebo inej inštitúcii, či nebodaj ďalšiemu zamestnávateľovi, pretože by to bolo v rozpore s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Za druhé, zamestnávateľ samozrejme má právo na vykonanie takýchto testov a v prípade pozitívneho nálezu môže z toho vyvodiť pracovnoprávne následky (a to najskôr z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny), avšak tento postup musí byť postavený na relevantnom základe. Primeraným dôvodom môže byť prípad, keď sa zamestnanec na pracovisku nachádza pod vplyvom alkoholu alebo drog, ale podľa nášho názoru nie taká situácia, ak zamestnanec v čase testovania NIE JE pod vplyvom drogy, len mu v organizme zistia zostatkové stopy po užití drog, napríklad marihuany, pri ktorej detekčná doba môže byť až niekoľko mesiacov. V našich podmienkach teda problém spočíva v nedostatočnom rozlišovaní týchto dvoch situácií (nielen na pracovisku, ale aj za volantom) a v nedostupnosti testov, ktoré by boli schopné odhaliť bezprostrednú intoxikáciu nejakou drogou a nie len jej metabolity v organizme.
Za tretie, ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď len na základe toho, že testy u neho odhalili metabolity konkrétnej drogy v jeho organizme a teda by s určitosťou nedokazovali, že na pracovisku bol pod vplyvom tejto drogy, mohlo by sa jednať o neplatné skončenie pracovného pomeru, voči ktorému by bolo možné podať žalobu na súd. Užívanie drog zamestnancom vo voľnom čase bez preukázateľného vplyvu na jeho činnosť na pracovisku môže byť síce záležitosťou morálky, avšak podľa nášho názoru by nemalo byť dôvodom na vyvodenie takých pracovnoprávnych dôsledkov, akým je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru.