OTÁZKA: Čo ak závislý nepriznáva závislosť? Dá sa mu nejako pomôcť?
ODPOVEĎ: To, že si závislý nepriznáva svoju závislosť, nie je ničím neobvyklým. Skoro každý človek má v sebe prirodzenú dávku sebaistoty a dôvery v samého seba, čo môže uvedomeniu si závislosti dlhodobo brániť. Priznať si vlastnú závislosť v určitom zmysle znamená priznať si vlastnú prehru a stratu kontroly nad sebou samým. K tomu je potrebná určitá vyspelosť človeka, ale pomôcť tomu môže aj nejaká tvrdá rana od života, ktorá zvykne otvoriť oči. Niekedy to trvá roky, niekedy kratšie. Pomôcť človeku zbaviť sa vlastnej závislosti, ak si ju sám nepriznáva, sa dá iba veľmi ťažko. Jediným riešením je snažiť sa mu pomôcť s tým, aby si ju čím skôr uvedomil a prijal ju za svoju a následne jej začal nejakým spôsobom úspešne čeliť. Cesta pomoci závislému človeku je však veľmi ťažká a vyžaduje mnoho trpezlivosti a energie. Univerzálne metódy neexistujú, ale východiskovým bodom by snáď mohlo byť poukázanie na rôzne negatívne dôsledky, ktoré závislosť v živote človeka spôsobuje (zdravotné, rodinné, finančné, atď.), a zdôrazniť iné zmysluplné hodnoty, na ktorých stojí ľudský život. Často sa však stáva, že rodina či blízki závislého človeka jeho stav nezvládajú a vtedy je vhodné zvážiť návštevu odborníka (psychológ, psychiater), ktorý by mal byť schopný riešiť tento problém komplexnejšie a s väčšou šancou na jeho úspešné zvládnutie.