RASTAMAMA

ODPOVEĎ: Ak kriminalistická expertíza potvrdí, že sa v tvojom prípade skutočne jednalo o nelegálnu drogu, tak sa pravdepodobne naozaj staneš „obeťou“ trestného stíhania, nakoľko držba nelegálnych látok je u nás posudzovaná ako trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Trestného zákona. Možné sankcie za tento trestný čin vyplynú predovšetkým zo stanoveného počtu jednorazových dávok (pozri linku Trest podľa počtu jednorazových dávok), ale vzhľadom na relatívne malé množstvo drogy by sankcia mala byť mierna a my nepredpokladáme nič prísnejšie než podmienečný trest odňatia slobody nejakého kratšieho trvania.

ODPOVEĎ: Na takmer identickú otázku sme nedávno reagovali na našej stránke a príslušnú odpoveď môžete nájsť na linke Čo s dospelým užívateľom? ako aj na ďalších súvisiacich odkazoch. Nad rámec toho môžeme povedať ešte pár viet. Z Vašej otázky nevyplýva, aká je intenzita užívania hašišu Vašim synom počas toho roka, a preto sa nedá vylúčiť, že v súčasnosti skutočne ide len o príležitostné užívanie, ktoré zatiaľ nemá charakter závislosti ani negatívny vplyv na jeho život. No aj z relatívne bezproblémového užívania drog sa časom môže vyvinúť vážny problém, a preto je Vaša obozretnosť určite namieste. Hašiš našťastie spôsobuje "len" psychickú závislosť, čo v skutočnosti nie je návyk organizmu na drogu, ale psychická túžba opätovne prežívať rôzne príjemné nálady (tanec, hudba, voľný čas s priateľmi, počítačové hry a pod.), ktoré už predtým boli na danej droge prežívané. Je to defacto závislosť na príjemne prežitých chvíľach, nie na samotnej droge. Z toho vyplýva, že ak takáto osoba sama v sebe pripustí možnosť rovnocenne prežívať realitu aj bez drogy (napríklad pri športe a rôznych záľubách, v spoločnosti iných priateľov a pod.) a na základe svojho vlastného rozhodnutia začne takýto spôsob trávenia času preferovať, existuje reálna šanca, že sa svojej závislosti zbaví relatívne bezbolestne (resp. svoje užívanie udrží pod kontrolou), a to aj bez odbornej pomoci. Práve preto je potrebné takého možnosti trávenia času u danej osoby podporovať a rozvíjať, prípadne sa snažiť nenápadne ju na to naviesť. V opačnom prípade k zmene dochádza spravidla až na základe negatívnych následkov užívania drog, ktoré dokážu človekom poriadne otriasť, napr. problémy v škole, na pracovisku, v rodine, v partnerskom vzťahu a pod., čo však už nemusí byť pre nikoho jednoduché. Vašou najlepšou šancou v tejto situácii je nenaliehať, neodsudzovať, nepresviedčať, nepokúšať sa pomôcť nasilu, ale skôr sa úprimne zaujímať o jeho životný štýl a pohnútky užívania tejto drogy, celé to vyhodnocovať v kontexte širších vzťahov, v následnosti na to primerane reagovať, a pokiaľ možno zároveň rozvíjať jeho osobnosť iným smerom. Je úplne v poriadku prejaviť výhrady (a stáť si za nimi!), ak dôsledky jeho užívania presahujú do spoločného života, prípadne jednoznačne stanoviť, čo už nie ste ochotná tolerovať, ale pritom byť pripravená pomôcť, ak budete vidieť náznak zmeny v jeho postoji. Našťastie prax zatiaľ nepotvrdzuje, že by užívatelia mäkkých drog, akými sú napr. marihuana a hašiš, automaticky prechádzali na tvrdšie drogy, napr. heroín, zvlášť ak už sa jedná o dospelých užívateľov s istou mierou zodpovednosti a primeraných vedomostí o možných zdravotných dôsledkoch. Držíme palce, aby sa Vaše súčasné obavy nepotvrdili, a aby to nakoniec všetko dobre dopadlo.

ODPOVEĎ: Otázka: Dobrý deň! Chcel by som sa spýtať, či polícia má pravo odobrať krv, respektíve moč za účelom zistenia požitia omamných a psychotropných látok. Čiže, ak človek užil drogu a pri sebe nemá už nič, má polícia právo mu odobrať krv alebo moč alebo spraviť iné vyšetrenie, samozrejme proti jeho vôli? Odpoveď: V zmysle § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov má policajt právo nariadiť odber krvi (príp. iného biologického materiálu vrátane moču), najmä ak ide o zaistenú, zatknutú alebo zadržanú osobu, osobu obvinenú z trestného činu alebo o osobu, ktorej totožnosť nie je možné zistiť. Odber krvi môže na základe písomnej žiadosti policajta vykonať len odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník. Osoba je povinná tento nariadený odber krvi strpieť; zákon dokonca oprávňuje policajta použiť na prekonanie odporu povinnej osoby hmaty a chvaty (§ 51 ods. 2 písm. a) predmetného zákona). Odber krvi za účelom zistenia užívania drog je relevantný predovšetkým v prípadoch, ktoré sú spojené s vedením motorového vozidla. Pri zadržaní osoby s nelegálnou drogou je nariadenie odberu krvi opodstatnené v rámci skúmania osobných pomerov páchateľa (stupňa jeho závislosti) v rozsahu potrebnom na prípadné uloženie ochranného liečenia. Za bežných okolností, ak sa osoba riadne preukáže dokladom totožnosti a neexistuje podozrenie z páchania priestupku alebo trestného činu, však policajt nemá právo nariadiť odber krvi. A ak by aj bolo takýmto odberom zistené, že daná osoba užíva omamné či psychotropné látky alebo bola v tom čase pod ich vplyvom, ku vzniku trestnej zodpovednosti nedôjde, lebo užívanie drog na Slovensku nie je trestné!