OTÁZKA: Dobrý večer, prosím vás, potrebovala by som poradiť, mám 20-ročného syna, ktorý – ako som sa dozvedela – fajčí hašiš už asi rok, on mi tvrdí, že nie je závislý a je to neškodné. Chcem mu vybaviť liečenie, ale odmieta. Prosím vás, čo mám urobiť? Ako mu pomôcť? Čo keď prejde na tvrdšie drogy? Už som zúfalá. Čítala som vašu stránku a má príznaky, ako to tam popisujete. Srdečne vám ďakujem za každú radu.
ODPOVEĎ: Na takmer identickú otázku sme nedávno reagovali na našej stránke a príslušnú odpoveď môžete nájsť na linke
Čo s dospelým užívateľom? ako aj na ďalších súvisiacich odkazoch.
Nad rámec toho môžeme povedať ešte pár viet. Z Vašej otázky nevyplýva, aká je intenzita užívania hašišu Vašim synom počas toho roka, a preto sa nedá vylúčiť, že v súčasnosti skutočne ide len o príležitostné užívanie, ktoré zatiaľ nemá charakter závislosti ani negatívny vplyv na jeho život. No aj z relatívne bezproblémového užívania drog sa časom môže vyvinúť vážny problém, a preto je Vaša obozretnosť určite namieste. Hašiš našťastie spôsobuje "len" psychickú závislosť, čo v skutočnosti nie je návyk organizmu na drogu, ale psychická túžba opätovne prežívať rôzne príjemné nálady (tanec, hudba, voľný čas s priateľmi, počítačové hry a pod.), ktoré už predtým boli na danej droge prežívané. Je to defacto závislosť na príjemne prežitých chvíľach, nie na samotnej droge. Z toho vyplýva, že ak takáto osoba sama v sebe pripustí možnosť rovnocenne prežívať realitu aj bez drogy (napríklad pri športe a rôznych záľubách, v spoločnosti iných priateľov a pod.) a na základe svojho vlastného rozhodnutia začne takýto spôsob trávenia času preferovať, existuje reálna šanca, že sa svojej závislosti zbaví relatívne bezbolestne (resp. svoje užívanie udrží pod kontrolou), a to aj bez odbornej pomoci. Práve preto je potrebné takého možnosti trávenia času u danej osoby podporovať a rozvíjať, prípadne sa snažiť nenápadne ju na to naviesť. V opačnom prípade k zmene dochádza spravidla až na základe negatívnych následkov užívania drog, ktoré dokážu človekom poriadne otriasť, napr. problémy v škole, na pracovisku, v rodine, v partnerskom vzťahu a pod., čo však už nemusí byť pre nikoho jednoduché.
Vašou najlepšou šancou v tejto situácii je nenaliehať, neodsudzovať, nepresviedčať, nepokúšať sa pomôcť nasilu, ale skôr sa úprimne zaujímať o jeho životný štýl a pohnútky užívania tejto drogy, celé to vyhodnocovať v kontexte širších vzťahov, v následnosti na to primerane reagovať, a pokiaľ možno zároveň rozvíjať jeho osobnosť iným smerom. Je úplne v poriadku prejaviť výhrady (a stáť si za nimi!), ak dôsledky jeho užívania presahujú do spoločného života, prípadne jednoznačne stanoviť, čo už nie ste ochotná tolerovať, ale pritom byť pripravená pomôcť, ak budete vidieť náznak zmeny v jeho postoji. Našťastie prax zatiaľ nepotvrdzuje, že by užívatelia mäkkých drog, akými sú napr. marihuana a hašiš, automaticky prechádzali na tvrdšie drogy, napr. heroín, zvlášť ak už sa jedná o dospelých užívateľov s istou mierou zodpovednosti a primeraných vedomostí o možných zdravotných dôsledkoch. Držíme palce, aby sa Vaše súčasné obavy nepotvrdili, a aby to nakoniec všetko dobre dopadlo.
AUTOR: RE/set